X/1999
Začneme autorom, teda v tomto prípade autorkami. Svoje talentované pršteky pod toto dielo podpísali slečny z CLAMP. Nebudem sa snažiť poprieť, že na diela štyroch Osačaniek mám slabosť, a že X pokladám (a nielen ja) za jeden z najkrajších výsledkov ich dlhoročnej produkcie.
Hrubý náčrt deja by vyzeral asi nasledovne: Zem je už príliš zničená našou bezohľadnosťou, a tak sa podľa legendy má sedem vyvolených ľudí, sedem drakov Zeme, postarať o vyhladenie civilizácie a znovuobnovenie planéty. Protiváhu im má tvoriť sedem drakov Neba, ktorí veriac, že to s nami ešte nie je také beznádejné, bojujú proti jej zničeniu. Na čele jednej zo skupín má stáť Kamui, nositeľ tohto mena sa však o osud planéty ani v najmenšom nezaujíma a už vôbec nie o rozhodnutie, na ktorú stranu sa pridá. Dovtedy, kým sa nesiahne na životy jeho najbližších.
Dej vyzerá ako milá historka o konci sveta, ktorá sa nijako nelíši od ostatných diel s touto tematikou opakujúcou sa periodicky v každej manga ére. Čo však deštrukčnému a na prvý pohľad jednoduchému príbehu zabezpečilo stáda fanúšikov, sú jednoznačne postavy. Štrnásť drakov, to je tak bizarná zbierka, že samy autorky ťažko prekonávajú vlastnú vysokú latku.
Medzi drakmi Neba, ktorí majú Zem chrániť, nájdeme:
- mladého hlučného kňaza z budhistického Kouyasan chrámu, ktorý večným optimizmom zakrýva predpoveď vlastnej tragickej smrti (Sorata)
- chladnú a krásnu miko kňažku zo šinto chrámu v Ise, ktorá je súčasťou jeho osudu (Arashi)
- vyslankyňu z Mitsumine chrámu, mladučkú a roztopašnú slečnu v spoločnosti psieho božstva so slabosťou pre starších pánov (Yuzuriha)
- exorcistu, trinásteho dediča klanu Yin Yang majstrov, tichého fajčiara s ťaživou minulosťou (Subaru)
- dcéru fundamentalistickej maniačky, hlboko veriacu prostitútku s krížom na krku (Karen)
- milujúceho manžela a otca, v civile zamestnanca japonského vydavateľstva Kadogawa (Seiichirou)
Proti nim stoja draci Zeme, a to je skupina zložená zo:
- staromódne gentlemanského matrikára, ktorý zjavne existuje iba pre popoludňajšie čajové posedenia (Yuuto)
- hyperinteligentnej hackerky, milujúcej počítače rovnako, ako ony milujú ju (Satsuki)
- robustného vojaka z povolania, ktorého trápi každý vyťatý strom a zašliapnutý chrobák (Kusanagi)
- pokračovateľa rodu nájomných vrahov, za ktorým sa kopia telá ako sakurové lupene v apríli (Seishirou)
- umelej bytosti, výsledku predčasnej smrti dcéry génového inžiniera, bez pohlavia a bez pocitov (Nataku)
- mladého muža v kóme, ktorý za cenu nevnímania reality vidí v snoch budúcnosť planéty (Kakyou)
Pestré, však? Ak však niekto pozornejšie čítal text, má právo sa spýtať, či viem napočítať do sedem. To, že som spomenula z oboch strán iba šiestich, má svoj dôvod, nerada spoilerujem. Hlavné postavy som si nechala nakoniec, a tými sú:
Kamui. Má 16 rokov a práve mu povedali, že od jeho rozhodnutia závisí osud ľudstva (nechcela by som). Nepriamo má zároveň ďalšiu úlohu - ako od hlavného hrdinu od neho z veľkej časti závisí popularita celého diela. A množstvo fanúšikov nenechá zapochybovať, že túto rolu zvládol skvele. Autorky ho stvorili ako veľmi náladového chlapca, čo sa v príbehu skvele osvedčilo. Práve to z neho robí postavu tak ľudskú a farebne nečiernobielu. To, že v jednej chvíli dokáže byť bezohľadne agresívny, v ďalšej je kôpkou nešťastia, len aby vzápätí s plným nasadením bojoval za všetko, čo mu je drahé. A tým sú hlavne najbližší kamaráti z detstva, súrodenci zo susedstva Kotori a Fuuma. 
Kotori-chan je taký ten prototyp nežňunkého dievčatka, čo miluje celý svet a každého v ňom a ktoré by neskrivilo ani stebielko trávy. Priznávam, jej podobné charaktery mi bývajú z duše protivné, ale... nie, nie, to by bol zase spoiler. Proste čakajte, čo sa s milým vtáčatkom (tak znie preklad jej mena) stane.
No a Fuuma... dá sa o ňom vôbec niečo napísať bez vyzrádzania faktov? Snáď toľko, že je to dobrý a milý chlapec, syn, brat, kamarát... (tí, čo X poznáte, sa isto bavíte, že...)
Týmto sa výpočet postáv zďaleka nekončí, ale obávam sa, že už teraz ich je na jednu recenziu priveľa. (Hinoto, Kanoe, Saiki... mrzí ma to ^.^)
Prejdime k ďalším kritériám, ktoré robia mangu mangou. X patrí k typu diel, kde text ustupuje do pozadia a prenecháva hlavnú vyjadrovaciu rolu obrázkom. A tie sú, neexistuje lepšie slovo, veľkolepé. Kresba sa za 18 dielov značne mení a preto vás prosím, aby ste sa náhodou nenechali po prvom odradiť absurdným pomerom pás-plecia u mužov, ktorý bol v začiatočnej fáze pre autorky typický. Ak sa vám to nepáči, privrite spočiatku oči, s každým dielom sa to zlepšuje. Všetko ostatné je vizuálne skutočnou lahôdkou. Prepracované pozadia, široká škála screentonov, veľké panely s apokalyptickým obzorom striedajú verné zobrazenia ľudských emócií.
Zaradiť X do všeobecnej žánrovej škatuľky býva tvrdým orieškom. Oficiálna nálepka shoujo sa zvyčajne nesnúbi s litrami preliatej krvi a občasnými porozhadzovanými časťami tiel, ktorými CLAMP s morbídnou radosťou dotvára atmosféru. Rovnako nečakajte ani kvetinové drapérie a hviezdičky v očiach, pretože pred sebou máte v podstate tragédiu. Osobne si myslím, že napriek strhujúcemu príbehu, v ktorom si užijete tak pôsobivé súboje, ako aj nečakané zvraty, sú v X najdôležitejšou zložkou samotné postavy a vzťahy medzi nimi. Autorky si dali záležať na rozvoji každej jednej z nich, a ich vzájomná interakcia vytvára pavučinu osudov, ktorá málokoho nechá chladným. Snáď netreba ani uvádzať, že sa tu nejedná o klasický boj dobrých a zlých chlapcov. Hľadať v X skutočne zápornú postavu je strata času. Namieste je aj upozornenie, že ak si uvedomíme, kto je autorom, musí nám byť jasné, že nie všetky vzťahy budú, povedzme, vo všeobecne spoločensky prijateľnej rovine. Ale sme predsa tolerantní ľudia, a keď sa nám niečo nepáči, tak sa dívame inam, však?
Od X nečakajte záchvaty smiechu. Nečakajte romantiku, aspoň nie tú doružova sfarbenú a sladučko voňajúcu z dievčenských príbehov. Obzvlášť ak ste povahy ako ja, budú tiecť slzy, a to nie raz. X sa nečíta pre rozveselenie či pobavenie, ale pre to, aby ste sa nechali pohltiť príbehom a prežívali ho spolu s postavami v ňom.
Týmto končí moje (aspoň pre mňa) vyčerpávajúce zhrnutie. Poďme sa teda pozrieť na sľubovanú reklamu práve papierovej verzie. 
Spomenúť musím najprv film, aby sme sa vyhli zmätkom. Snímka uzrela svetlo sveta mimo strižne v dobe, keď sa komplexný manga príbeh začal práve rozvíjať. A tak tí, čo videli iba tento film, sa budú možno čudovať, že X nie je iba návod, ako do 90 minút zniesť zo sveta trinásť hlavných postáva a celé Tokio navrch. Iste, má skvelú atmosféru, ale s originálom má okrem mien spoločného pramálo, a tak sa ním nebudem ďalej zaoberať.
Pozrime sa však na seriál, ktorý tu, predpokladám (a dúfam), je dobre známym anime skvostom. Všetci tí, ktorí pri čítaní kývali hlavou a premietali si vlastné spomienky na jeho sledovanie, majú teraz právo na otázku: keď už toto všetko poznám rozpohybované, načo mám ešte siahať po statickej verzii? Odpoveďou mi bude protiotázka. Nikdy sa vám nezdalo, že anime ešte niečo chýba? Že vzťahy medzi postavami boli urýchlené, že zostali nezodpovedané otázky, že absentovali pohnútky konania?
Áno, isteže, štúdio Madhouse odviedlo skvelú prácu. Uznávam, hudba je famózna. Ale venovať polovicu seriálu dosť nepodstatným flashbackom do minulosti postáv a potom stlačiť dej na polovicu a zanedbať rozvoj vzťahov, na ktorom X stojí a padá?
X manga je ako upgradeovaná verzia anime (čo znie ironicky, vzhľadom na to, ktoré z nich je originálom). Ponúka všetko to, čoho nebolo dosť. Viac krvi, viac lásky, viac sĺz, viac času na príbeh, viac súvislostí, viac jedinečných momentov. Ak chcete vedieť, akú zmrzlinu má rád Seishirou, či si vie Kamui sám zaviazať kravatu, kto je Keiichi Segawa, čo má Fuuma s plyšovými žabkami a či boli Saya a Touru iba kamarátky, neváhajte. Anime, nech je akokoľvek dobré, je iba skrátenou verziou mangy.
Na úplný záver som si nechala rozuzlenie celého príbehu. tí, čo ste videli anime, poznáte iba rozuzlenie, ktoré si domyslelo štúdio (netvrdím, že nie zaujímavé). Že aký je teda koniec v mange? Nijaký. Osemnásť bookov a päť kapitol z devätnásteho, to je všetko, čo CLAMP zatiaľ nakreslili. Či vydavateľstvo Asuka nesúhlasilo so stúpajúcou hladinou násilia, či sa autorkám po veľkom Hanshin zemetrasení zdalo nevhodné pokračovať... špekulácií je viac. Máme však prísľub, že príbeh ešte definitívne skončený nie je. Iste, dá sa na to pozerať ako na znechucujúci fakt, alebo aj tak, že je tu ešte stále možnosť, prekvapenie a napätie, ako to celé dopadne. Nádej, že budúcnosť ešte nie je rozhodnutá, aby som si sparafrázovala Kotori.
Takže, zhrňme si to. X/1999 je fascinujúci príbeh v oboch podobách, ktorý môžem neodporúčať iba ľuďom, čo sa boja virtuálnej krvi. Ak ste zarytý anime fanúšik, v poriadku, váš názor vám neberiem. Iba som chcela poukázať na to, že originál má stále čo povedať, a tak dajte aspoň šancu pôvodnému príbehu.
