Mars
Kira nepatrí k ľuďom, ktorí sa snažia na seba upútať pozornosť. Je hanblivá, uzavretá a pripravená ticho preplávať životom, bez toho aby to niekto spozoroval.
Rei je naopak až príliš nápadný v tom horšom zmysle. Jedine on je schopný pred celou triedou vyhlásiť, že ich učiteľ sexuálne obťažuje žiačky. Jeho životnou láskou sú motorky a preteky. Jednoducho povedané Rei je po škole známy ako rebel, ale aj ako najkrajší chlapec.
A práve vzťah týchto dvoch ľudí rozvíri pokojnú hladinu v škole. Ich prvé stretnutie prebehne pomerne pokojne. V parku plnom detí, kde Kira hľadá inšpiráciu pre maľovanie a Rei cestu do nemocnice. A práve na správnu cestu sa Rei opýta Kiri, ktorú nespoznáva ako žiačku paralelnej triedy v jeho škole. Kira mu rýchlo nakreslí plán cesty na papier z bloku a skôr ako by Rei povedal hanblivá, je preč. Až v nemocnici Rei zisti, že na zadnej strane plánu je obrázok matky s dieťaťom. Obrázok, ktorý pohol jeho svetom, keďže stratil matku v útlom detstve.

Osud, ktorý sprostredkoval toto stretnutie ľudí navonok tak rozdielnych, zapríčinil ďalšie- Rei a Kira od nového roku začali chodiť do rovnakej triedy a navyše sedia vedľa seba.
Keď Rei prvý deſ vstúpi do triedy, spôsobí rozruch a akoby to nestačilo usadí sa vedľa Kiri, modliacej sa aby si ju nepamätal. Jej modlitby asi po ceste zablúdili, pretože Rei si ju pamätá až príliš dobre. Po počiatočnej Kirinej reakcii typu nevidím – nepočujem, sa Rei spýta na obrázok, ktorý bol na opačnej strane plánu. Ľady sa pomaly začnú lámať /Povedzte, ignorovali by ste niekoho, kto obdivuje vašu kresbu?/ a Kira sa ponúkne, že daruje Reiovi hotovú olejomaľbu. Na oplátku jej Rei sľúbi, že ju bude ochraſovať a ......dá jej k dispozícii svoje telo./Hoci k celkom inému účelu, než na čo ho Kira využila./ Rei sa tak stáva modelom pre Kirine obrazy a ich priateľstvo sa pomaly, ale iste prehlbuje.
A práve tu nastupuje problém: O Reia ako najväčší idol školy má záujem viac dievčat a nie každá ostane iba pri tichom obdive. Pár z nich je ochotných použiť aj násilie, len aby sa zbavili konkurencie a nejedná sa tu iba o dievčatá /niečo pre fanúšikov Shonen Ai/.

Kira Aso: Kira je polosirota a býva s matkou. Na začiatku je veľmi uzavretá a žije iba pre maľovanie. Spočiatku sa o jej minulosti sa dozvedáme minimálne , iba málo o smrti jej otca. Približne až v polovici sa dozvedáme pravú príčinu jej uzavretosti a strachu z ľudí.
Počas príbehu sa postupne mení, ale stále ostáva až príliš mierna a bojazlivá. Je schopná sa rozplakať, keď je šťastná, smutná, alebo len tak zo zvyku. Je proti násiliu a nedokáže sa postaviť na odpor. Nevie brániť ani to na čo ma nárok, čo je jej veľký a zásadný zápor.
Je to milá kladná hrdinka aj keď mám osobne výhrady proti jej častým záchvatom plaču a neschopnosťou povedať dievčatám /a chlapcom ako som už spomínala/, ktoré sa motajú okolo Reia: „Vypadnite a nevracajte sa!!!!“

Nie. Nie je to rozhodne tak, že nič necítim...mám iba pocit, že mi tu nikto nerozumie. Táto trieda je pre mſa neznáma krajina. Som kacírka. Nikto sa na mſa nepozerá. Ale nesťažujem sa. Takto je to ľahšie.
Rei Kashino: Rei sa pomerne rýchlo zaradil medzi mojich top manga hrdinov. Takže ako sa zdá nebudem naſho veľmi zlá....aj keď.... .
Rei je poznačený svojou minulosťou, ktorej sa márne pokúša uniknúť. Tá ho neustále prenasleduje v podobe ľudí a spomienok. Je ťažké ho charakterizovať, pretože postupne sa odhaľuje viac a viac z jeho Ja a zisťujeme, že nie je takým ako sa na začiatku zdal byť. Je otvorený a odhodlaný naplniť svoj sen. Problémy by najradšej riešil násilím, ale neznáša ak niekomu neprávom ubližujú. Vtedy sa prejaví ako veľký ochranca. Na svoje konanie, nech už je akékoľvek, má vždy dôvod. Vie otvorene povedať svoj názor, čo ho často, teda vždy privádza do problémov.

Jedna vec mi na ſom vadí. A to je jeho nechápavosť k pocitom iných ľudí. Nie je to tak, že by ich ignoroval, ale nemá schopnosť vycítiť, to čo si myslia alebo cítia druhý ľudia.
Rei: Prečo sa nebrániš?
Kira: Keď to urobím, iba sa pomstia.
Rei: Potom im to opäť vrátiš!
Kira: A nakoniec sa navzájom pozabíjame...?
Rei: No a?
Tatsuya Kida: Reiov najlepší priateľ a vraj druhý najkrajší chlapec na škole. Veľa sa o ſom nedozvedáme aj keď patrí k dôležitým postavám. Je zaľúbený do Kiri už od základnej školy, ale nevie ako to dať najavo, práve pre jej uzavretosť.
O sebe nikdy nehovorí, je priateľský a ochotný pomôcť a poradiť. Jediné, čo vieme z jeho súkromia je to, že má viac mladších súrodencov o ktorých sa musí starať a jazdí na skateboarde.
Iba sa pokúšam ju počúvať. Som iba kamarát s ktorým sa dobre rozpráva. Mám mladších súrodencov. Pretože máme obchod, musím na nich dávať pozor. Som zvyknutý, byť tu pre iných.

Harumi Sugihara: Keď som čítala jeden z obsahov, kde bola Harumi –chan označená ako najlepšia priateľka Kiri, brala som to ako vydarený žart. Ale všetko sa časom mení, presne ako môj názor.
Sebaistá, náladová, mierne agresívna a predovšetkým zaľúbená do Reia. Presný opak tichej a uzavretej Kiri. Dokáže ísť za tým, čo chce aj keď by to malo znamenať niekomu sa vyhrážať alebo šikanovať. Vo svojej podstate je milá a nedokázala by skutočne ublížiť. /Aj keď pár študentiek by tvrdilo opak./
Myslím, že si zlatá. Hmm... pretože sa rýchlo nahneváš. Si impulzívna, rýchlo sa rozzúriš a rýchlo sa rozplačeš. ÿno! Myslím, že je v tebe niečo zlaté.
Sei Kashino: Tí, ktorí nemajú radi prezrádzanie budúcich udalostí, túto časť radšej vynechajte.

Sei je Reiove dvojča. Chlapec, ktorý je milý, citlivý... a mŕtvy. Všetko, čo nie je Rei. V podstate prvých pár bookov je o hľadaní príčiny jeho smrti. Asi by som vám o ſom veľa prezrádzať nemala, pretože .../Ako som túto vetu v recenziách nenávidela./... by som vám pokazila prekvapenie. /Lepšie povedané asi by ma zlynčovali ľudia, ktorí nemajú radi spoileri./
Tak veľmi sa podobáme a predsa sa nepodobáme. Naše charaktery sú tak rozdielne ako slnko a mesiac. Kiež by som bol tak silný ako ty...! Chcem ti zanechať aspoſ poslednú jazvu. Dúfam, že čoskoro budeš môcť prísť tam, kde som ja!
Shiori Sakurazawa: Niečo o Shiori? Malá egocentrička, intrigánka, citová vydieračka, uplakané decko, ktoré využíva slzy na dosiahnutie toho, čo chce. / Toto je môj osobný názor, takže sa nemusí zhodovať s tým vašim/
Reiova bývalá priateľka, ktorá si naſho aj po rokoch robí nárok. Osobne ju nemám rada, pre jej neschopnosť vcítiť sa do druhých ľudí a sebeckosť! V každej negatívnej veci vidí iba dopad na jej osobu. Myslím, že výrok, ktorý som vybrala, aby ju charakterizoval hovorí za všetko.

A ty /Kira/ tiež teraz zomrieš? Prosím ťa, nerob to! Inak Rei opäť niekam odíde.
Shuichi Takemuro: Reiov priateľ zo starej školy. Veľa sa o ſom nedozvedáme. V podstate jeho postava slúži iba ako kontakt medzi Reiom a Shiori.
Bol to práve on, kto prezradil Shiori, akú školu Rei navštevuje. /Zlý, zlý, zlý Takemuro./ A prečo vyhľadal Reia po toľkých rokoch? Pretože chcel vedieť pravdu. Pravdu o Sei –ovej smrti.
Možno som sa mýlil. Pretože som chcel bezpodmienečne vedieť pravdu, tak strašne som tlačil na Reia, že povedal niečo také. Pravdu si nesmieš vynútiť.

Makio Kirishima /v americkej verzii Masao/: Makio sa okamžite po svojom príchode na školu stal idolom dievčat. Ale čo sa skrýva za peknou a až priveľmi dievčenskou tváričkou?
Keď na vás pozrie tými svojimi nežnými očami a hovorí o svojej bolestnej minulosti.....oko by nezostalo suché. /To prirodzene neplatí na Reia./ A pritom je to také...také.... malé mäsožravé jahniatko.
Makio nie je žiadny sukničkár a tvrdohlavo odmieta návrhy na schôdzky. Povedali by ste si charakter, hľadá pravú lásku. Ale ten dôvod je možno iný ... Makio je skutočne zaľúbený, ale v ceste k človeku jeho srdca mu stoji malá prekážka......KIRA ASO. Ako ste si už domysleli Makio je zaľúbený do Reia.
A ja som myslel, že mi nikto nemôže rozumieť. Keď ukážem svoje pravé ja... buď majú zo mſa strach alebo ma napadnú. Koniec piesne je, že mnou opovrhujú.
To sú asi najdôležitejšie postavy Mars –u, na charakteristiku som vybrala iba tie, ktoré výraznejšie zasiahli do deja a objavili sa viac ako v 1 booku. /Prepáč Kurasawa, ale tvoj tragický osud bol iba v jednom booku a aj tak som ťa nemala rada./

Teraz niečo k formálnej stránke mangy. Prvé, čo ma na nej upútalo bola kresba – jedna z naj ak nie najlepšia, akú som doteraz videla. Autorka Fuyumi Soryo dokáže výborne znázorniť pocity cez výraz tváre. Vždy som presne vedela, čo postava cíti, aj keď nič nepovie.
Kresba pôsobí vždy čisto a úhľadne, čo je spôsobené aj tým, že Fuyumi Soryo nekreslí často pozadia. Tie sú rovnako krásne ako celá jej kresba. Na niektorých stránkach sú zobrazené iba postavy bez akéhokoľvek pozadia. Nemôžem povedať, že by to bolo zlé. Ale niekedy tak stránka pôsobí prázdno.
Zaujalo ma aj menenie účesov postáv, čo je v bežnej mange a anime relatívne zriedkavé..
Hoci ide o Shojo žáner a v popredí sú hlavne pocity a vzťah medzi Kirou a Rei –om, nechýba tu humor, boj, krv, násilie a strach. Niekedy mám pocit akoby sa strany s bojom, vyhrážkami, pokusmi o ublíženie na tele, pokusmi o vraždu a psychickému teroru vyrovnali /ak ich nie je viac/ stránkam s typickou shojo tématikou.
Manga má 15 výborných bookov a jeden špeciál, v ktorom sa nachádza príbeh prvého stretnutia Reia a Tatsuya a 2 ďalšie príbehy z tvorby Fuyumi Soryo.
Otvorene povedané trochu to ľutujem. Že som ťa maľovala... Na jednom jedinom obraze nemôžem všetko vyjadriť. Napriek tomu som nemohla inak. Musela som to namaľovať!